UHOL

Kúpila som si tulipány, svedomito som ich ponorila do vody a odtiahla závesy. Otvorila som okno, vyvesila som prádlo, upratala  a pozrela som na hodinky. Bolo 9. 30 a ja som, v malom byte s hnedými stenami, na nič nečakala...

Mala som 14 - rokov,  keď som plakala kvôli svojim pehám. Nebolo ich veľa, len zopár, ale vôbec sa mi nepáčili. Vždy v lete boli výrazné a ja som ich považovala za odpudivé. Ďalšie roky som si pripomínala, čo všetko nemám a tak trochu zabúdala na to, čo mám. Vôbec som nevedela prijímať komplimenty. Aké to je povedať: - Ďakujem, máš pravdu, naozaj mi to pristane . Prišlo mi to zvláštne, hlúpe a príliš sebavedomé. Vlastne najmä oň išlo. O sebavedomie, ktoré mi závratným spôsobom chýbalo. O vnútorný pokoj a harmóniu. Žiadne hore - dole, len jednoduchá čistá línia. Prijať samu seba, bolo ťažšie než tona železa. O pár rokov, mi chlapec z potravín vravel, že moje pehy sú krásne a ja som mu uverila. Patrili ku mne, páčili sa mi a  ja som pochopila, že celý náš život je o uhloch. O tom, ako sa na čo pozeráme. 

V autobuse, si malé ryšavé dievčatko s pehavou tvárou, čítalo knihu. Pozerala som na ňu lebo bola čarovná. Chlapci za ňou sa smiali a  hovorili : - Čo to má za bodky na tvári?!   Dievčatko sa otočilo, usmialo sa a povedala chlapcom: - To nie sú bodky, ale pehy. To by si vedel, keby si nemal IQ 50. 

Uhol pohľadu nás zachraňuje, ale i robí medzi nami bariéry. Spája nás, zdvíha nás z hladín, ale i zatemňuje zdravý úsudok. Vďaka nemu sa v zlom hľadá dobré a škaredom sa hľadá pekné. Navádza nás na krajší, čistejší pohľad a chce nás zbaviť predsudkov. A keby sme ten pozitívny uhol pohľadu používali od malička, boli by menej ľudí, ktorí by sa trápili. 

XXX

Kúpila som si tulipány a nečakala som na nič. Lebo čokoľvek očakávať, by bolo zbytočné. Kúpila som si tulipány a nečakala som, že mi ich niekto kúpi skôr, než si ich kúpim sama. Pozerala som sa na ne a bola som šťastná. Zrazu to bolo také jednoduché..

PHOTO: https://www.deviantart.com/art/tulips-173669171