ObYČAJNE

Užívať si obyčajné chvíle som sa učila postupne. Pomaličky. Tak ako sa človek učí počítať alebo čítať. Trochu náročné v začiatkoch a istejšie, ak sa to stane každodennosťou. Teraz, v týchto dňoch sa vyhýbam preplneným nákupným centrám a rozladeným ľuďom. Odmietam všetkým tvrdiť, že nemám čas, takto pred sviatkami a nechcem sa dostať do pozície, v ktorej pečenie a upratovanie sa stane hlavným motívom Vianoc. Vianoce sú pre mňa len obyčajné dni, ktoré sme zabudli prežívať.

Malý Alex mal svoju prvú vianočnú besiedku. Sedela som v hľadisku a pozorovala to malé čudo, ktoré sa snaží tancovať. Bol šťasný, lebo sme sa naňho pozerali, tlieskali a mňa to trochu dojalo. Kedy takto vyrástol? Kedy sa naučil ukazovať svoje pocity? A od kedy ma dojímajú tieto obyčajnosti? Viem, viem. Znie to ako pátos, ale isté veci si človek uvedomí, až keď nastane správny čas. Že vlastne o nič nejde. Že tie kilá navyše sa stratia do leta, že tie vlasy podrastú a na trápnosti sa zabudne. Že jediné na čom záleží, je len zdravie a láska. Najprv ku sebe a potom k ostatným. Že ak máme vyrované vzťahy so všetkými naokolo, ľahšie sa nám žije. A to je dar. 

- Ako vidíte seba o pár rokov ? - opýtala sa ma staršia pani predomnou.

Pomaly som tej staršej pani povedala, ako sa vidím, kde budem a čo dosiahnem. S ľahkosťou, dôverou v seba  a v to, čo dokážem. Bez akejkoľvek známky toho, že letím až príliš vysoko. Len tak akurát, s nohami pevne na zemi, ale veľkou dávkou viery v seba. Žena sa usmievala. Bola som jej sympatická a boli jej sympatické moje sny. Potom sa na mňa s pokojom pozrela a povedala: 

- Vám smutno nikdy nebude. Vy sa totiž viete prikryť sama sebou.

XXX

Z pivnice som vytiahla stromček, ozdobila ho, napiekla medovníky a keď prišla tma, obalila som sa do deky. Všetky princípy rodinnej atmosféry som sa naučila od našich. Stromček sme vždy stavali spolu a v byte bolo vždy cítiť škoricu a perníkové korenie. Vštepujeme si do života to, čo nám je dôverne známe. A ja som si to teplo, priniesla do svojho života, priestoru, ktorý obývam.  Naliala som si do šálky čaj, osladila ho medom a cítila som veľkú vďačnosť. Za to, že sa cítim naplnená, keď robím niečo s láskou. Keď do všetkého zapojím svoju dušu. Neskrývam ju, je tu so mnou a ja ju mám rada. Lebo je obyčajná, lebo som sa ju naučila počúvať a najmä preto, že je moja... 

photo: https://www.deviantart.com/art/Christmas-is-Sweet-26841273