O tom prečo sa niektorí len pozerajú a iní aj padajú

Vždy som verila, že v živote existujú pravidlá. Napríklad také, že ak človek pracuje na sebe každý deň, neexistuje aby sa  to neodzrkadlilo v jeho živote. Lenže, povedzte to človeku, ktorý sa radšej pozerá na cudzie životy, ako na ten svoj? Povedzte to človeku, ktorý sa pri prvom neúspechu zakuklí? Povedzte to ľuďom, ktorí neveria v nič, nie to ešte v seba? 

Moja kamoška Zuzka kedysi drogovala. Chodila v tom období s Janom. S Janom, ktorý vzbudzoval rešpekt, ale i ľahkomyselnosť. Vďaka nemu sa dostala do takej partie, z ktorej sa jej podarilo odísť až po dlhých rokoch. Z dievčaťa, ktoré chodilo na gymnázium, malo vízie do budúcnosti, sa stala chodiaca troska. A ľudia ju ohovárali, nadávali a lamentovali nad jej životom. Potom sa čosi stalo, sek, zmena, odchod do cudziny. Nikto o nej nič nepočul, len občas napísala, že sa má dobre a vráti sa keď príde vhodný čas. O pár rokov sa vrátila ako iná žena. Vyrovnaná, pokojná a veľká kočka. Keď mi povedala, že si otvára obchod, bola som natešená. Raz sme sedeli v jednom podniku, moja známa a ja.  Zuzka okolo nás prešla, zastavila sa pri mne a potom odišla. Moja známa pozrela na mňa a povedala : - A ty sa poznáš s tou feťáčkou? 

- Ona nie je feťáčka, -. povedala som.

- Ale bola a to sa s ňou bude ťahať celý život . - povedala moja známa.

- Ide otvárať obchod, - oznámila som s natešením.

- S oblečením? - spýtala sa známa. Prikývla som.

- No, kto by tam chodil kupovať. 

Zuzka, obchod otvorila. Bol krásny, maličký, voňal a mal dušu. A mala v ňom nádherné kúsky. O pár mesiacov od nášho stretnutia som v Zuzkinom obchode stretla moju známu. Mala v ruke pár vecí, ktoré držala v ruke a išla si ich vyskúšať. Keď som sa jej opýtala, čo tu robí? Rýchlo mi odpovedala, že je to náhoda. 

O rok Zuzka, obchod zrušila. Mesto je malé, ľudia nemali peniaze a kríza postihla aj ju a tak sa vrátila opäť do cudziny. Niečo zarobiť a prehodnotiť ďalšie kroky. Tento článok píšem aj preto, že včera som stretla po dlhej dobe moju známu. Pri bežnej konverzácií mi povedala : Tá tvoja kamoška Zuza. To bolo všetkým jasné, že ten obchod zatvorí.

A ja to vidím všade. Ľudí, ktorí hodnotia, mrhajú energiu na iných ľudí, namiesto toho, aby sa snažili vylepšovať svoje životy. Nasycujeme sa príbehmi iných, namiesto toho, aby sme si upratali vo svojich dušiach. Potom sa čudujeme, že sme zmätení, že nevieme, čo chceme.  Že závidíme ľuďom ich pokoj. Akoby sme boli upíri, ktorí žijú z neúspechu protivníkov. 

Pravda je, že mám rada ľudí, ktorí padajú a tisíckrát ošúchajú kolená, aby mohli pokračovať vo svojej ceste. Sú príkladom toho, že na sebe pracujú, že sa len nepozerajú, ale vedia myslieť.

Vždy som verila v pravidlá. Tak ako aj v to, že pozerajú sa len tí, ktorí majú strach niečo zmeniť..

Tak sa nepozerajte, ale padajte..Trebárs aj každý deň. Lebo vždy keď sa postavíte, budete silnejší a múdrejší.