O tom ako sa občas stretnem s Bohom

Rozmýšľala som, že napíšem o Bohu. Lebo aj keď sa všetci okolo mňa oháňajú vierou a nevierou, občas sa ich pýtam ako teda vyzerá Boh.

Niekedy si ho predstavujem, či vyzerá tak, ako ho namaľoval Michelangelo. Má trochu prísnu  a zodpovednú tvár, ale inak je fasa. Pôsobí spravodlivo, má zmysel pre humor a krúti hlavou nad celým svetom. No, ale vlastne to celé vzniklo v autobuse, na trase Tarča - Novoveská Huta. Keď sa malé dievčatko pýtalo, ako teda vyzerá ten Boh? Mama vravela : No ako stvoritel.

-A ako vyzerá stvoriteľ? - pýtalo sa ďalej dievčatko.

- To nikto nevie, to sa dozvieme až neskôr.

- A kedy neskôr ?

- Linduška, keď nás anjeli odvedú z tohto sveta.

Dievčatko zaujato pozeralo na svoju mamu, potom cez okno a po chvíľke povedalo :

Ale , prečo by ma niekto chcel odviezť z tohto sveta?

Smiala som sa v kúte, mama bola nervózna a rýchlo zmenila tému. A tak ma napadlo: Keď sa všetci tak oháňame vierou a nevierou, ako teda vyzerá Boh?

A tak sme minule stretli Milana. Chalana, ktorý svojej viere v Boha obetoval celý život. Sedeli sme s ním v parku a on neustále mlel o tom, že Pán Boh všetko vidí, musíme žiť morálne, bez hriechov a ak náhodou nepôjdeme každú nedeľu do kostola, tak nie sme veriaci. Počúvali sme ho s Dankou, nevedeli sme, či to ako myslí vážne alebo nie. A potom Danka povedala : Vieš čo Milan? A ako vyzerá Boh?

Milan sa hrdo vystrel a dodal : Je to vládca celého ľudstva.

Danka sa usmiala : Ale ako vyzerá ,sa ťa pýtam.

Milan bol ticho, s Dankou sme na seba pozreli a nechali sme ho. A potom Danka dodala : Podľa mňa je strašne fasa ten Boh. Len si tak pozerá a smeje sa z našich hlúpych rozhodnutí..Je pri tom nejaké fajne jedlo a keď mu je smutno, tak si niekoho zoberie do partie.

Páčila sa nám táto predstava i keď Milanovi asi nie. Aby som to dala však na pravú mieru. Občas sa s ním stretnem aj ja, nie často, je to intímny priestor na rozhovory s ním. Ale stáva sa to, nie sme príliš formálni, skôr kamaráti,ktorí sa stretnú na káve alebo pri pive, veľa sa smejú a sú veľmi pozitívni. Máme zvláštny vzťah, nie príliš blízky, ani príliš vzdialený. Občas mu poviem, nech dáva pozor na ľudí, ktorí sú v mojom okolí.. Stane sa z neho ochranca alebo kúzelník, keď od neho občas chcem, aby urobil zázrak. Aj tak doteraz neviem akú  má moc, občas ma prekvapí a občas úplne sklame. A možno Boh vôbec nevyzerá nijak..Boh je pre nás len viera..Aby sme mohli v tomto chaose prežiť..

Keď sa ma minule jedna kočka pýtala, či verím v Boha, povedala som, že áno. Lebo verím v nádej na lepšie časy. A Boh je pre mňa nádej..Nádej, že v tomto svete kde sa každý deň potkýňame, existuje dobro..