O slovenských Mikulášoch

Objavil sa po štyroch rokoch. V roztrhaných džínsach, monokľom pod okom, jednou veľkou cestovnou taškou a vetou : - Tak ako si sa mala? Ja smutná,  nahnevaná na celý svet s nanič dňom. Pozerala som naňho ako puk, trochu zostarol, bradu mal zapustenú a úsmev naznačoval, že prežil. Búrky i slnečné dni, že prežil svoju dobrodružnú cestu o ktorej vedel len málokto, že prežil lebo to bolo jediné, čo musel. Celý svoj život mal zbalený v jednej taške, pár tričiek, hrubších vecí, peniaze, foťák a veľký hrubý notes. Blázon, čo večne niekde bol, blázon, ktorý odchádzal aby sa vrátil. Išli sme za mesto, dobrodruh húlil trávu, pozeral sa na mňa, priblbo sa usmieval a povedal :

- Vieš, že si pekná keď si smutná.

- ÁNo viem.

- Keby som Ťa teraz pobozkal, to by bola dobrá somarina, nie?

- No pridaj, to by bola velikánska somarina.

- Som na chvíľu mal pocit, že sa mi páčiš, ale to som dlho žiadnu inú ženu,  okrem mojej frajerky,  nevidel.

- Ty si ale idiot, - smiala som sa.

- No chvalabohu, už som si myslel, že si fakt zamrznutá keď sa ani neusmeješ.

Potom mi púšťal Johnyho Casha, tancoval, spieval mi a kričal : TOTO JE ŽIVOT DIEVČAAAA ! A ja som sa smiala, smiala, smiala. Neexistoval žiaden smútok, žiaden zlý deň, nič, čo predtým bolo. Keď zastavil pred mojim vchodom, zamyslene sa na mňa pozrel a dodal :Vieš, čo je na živote najlepšie? Pokrútila som hlavou lebo ma zrazu nenapadlo nič, čo by som mohla len tak vysypať z rukáva.
Dobrodruh sa usmial, oči mal ako Číňan a povedal : - Saša, veď ty si Mikuláš. Veď ty si mi dnes dala velikánsky dar.  Smiala som sa, že už je fakt zhulený, nech ide domov a že sa vidíme neskôr. Už sme sa nevideli, dobrodruh o pár dní odišiel, napísal mi sms o pár dní. : Už som na letisku. Chápeš, nestihol som .Hlavný dôvod prečo som prišiel domov bol ten, že mama zomrela. Nepíš mi žiadne ľútostivé sms.. ani ty si ich rada nemala. Vďaka za darček.. za ten, že som sa mohol usmievať. Lebo toto je život dievčaa .Dávaj pozor, budem tiež.Dnes som sa zobudila s tým, že som v čižme nič nemala. Žiadne balíčky a prekvapenia. Ale dostala som viac než by som chcela.  Ráno mi volala mamka, či je všetko v poriadku, čo som robila a ako sa mám. A ja som sa smiala, že som včera bola ako Brigide s fľašou vína , telkou  a strašne dobrým pocitom, že môžem byť sama so sebou. Sestra mi volala z nemocnice, že ešte tri týždne nebude vidieť na jedno oko a ja som sa smiala, že je pirátka. Max na mňa ráno pozeral a keď som sa robila, že ho nevidím zdvihol labku a chcel ocikať stenu. Naháňala som ho po byte a on sa ukryl tak, že som ho nevedela nájsť. Babka mi dnes na štyrikrát išla niečo povedať a stále zabudla čo. Tak si nad tajničkou podoprela ruku a povedala : No kukaj tu dziefče, kukaj jaka ja som glupa. Veď ja mám už tú sklerotiku :)

Dnes mi Mikuláš nedoniesol žiadne lakocinky, vedel, že by som zbytočne pribrala. Ale dostala som viac než som chcela.. Dostala som úsmev.. A ten je predsa najväčším darom.