Konce

Nemám pocit, že sa končí rok a idú Vianoce. Možno preto, že mám čerstvo v pamäti, že prednedávnom začínal.  No pravda je, že opäť končí, opäť odchádza a toto je môj posledný článok v roku 2013.

Keď som v januári premýšľala nad tým, aký bude tento rok, aká budem ja na jeho konci, vedela som, že veľa vecí sa zmení. Veľa situáciíí sa otočí, veľa rozhodnutí sa premelie a na konci jedného cyklu, budem opäť niekým iným. Stála som vtedy v okne, pozerala som sa na sneh a cítila som, že tento rok bude plní lekcií, životných skúseností a dnes na jeho konci cítim pokoru. K môjmu životu a najmä k sebe. K tomu, kým som.

Pero toho znesie veľa. Pozorujem ľudí a ich príbehy. Potom o nich píšem a oni sa občas hnevajú, že sa nájdu. Píšem o nich a učím sa z ich príbehov, zo svojich, prepletávam životy a duše, dávam im vášeň a túžby a nádej na lepšie dni. Pretože všetci sme krehkí a zraniteľní, máme radi svoje pravidlá, ale cudzie odmietame. Máme radi hry, ale nie tie, ktoré sa hrajú s nami. Príliš ľúbime a potom nenávidíme. Chceme to, čo je vzdialené a vzdialené túžime približiť. Utekáme, ale obzeráme sa, či niekto náhodou za nami nebeží. Bojíme sa robiť chyby a zabúdame, že len chybami rastieme. Nevieme sa rozhodnúť lebo nevieme, čo je správne, ktorá cesta je dobrá a ktorá ešte lepšia? A tak stojíme na jednom mieste a čakáme kým nás niekto nedrgne a nepovie nám kadiaľ ísť, kde je to správne šťastie. Hľadáme, túžime, zabúdame a opúšťame. Bojíme sa riskovať lebo nevieme, či z toho vyviazneme celí. Bez bolestí, smútku a tie krídla, ktoré máme, roztvárame len v núdzovom režime.. I keď by sme mohli už dávno skôr. Takí sme..a takto sa učíme rásť.

Keď som pred rokom vydala knihu myslela som si, že budem niečo cítiť. Šťastie? Pocit, že sa mi splnil sen?  Že mi spadne balvan, ktorý som v sebe nosila? Nespadol, necítila som šťastie a ani to, že sa mi splnil sen. Cítila som len veľký kus lásky zabalený do modrého obalu. Kus mojej lásky, ktorý môžem posunúť ďalej. Chcela by som Vám všetkým poďakovať, že ma čítate. Že mi píšete, že vďaka Vám rastiem a že Vám môžem nechať kus seba v podobe slov. A tak končí jeden cyklus, aby sa opäť začal nový... Nech v ňom viac počúvate svoj hlas a rozprestierate krídla.. Nech letíte, čo najvyššie. Lebo všetko, čo chcete môžete.