V prítomnostI

     Budila som  sa pred pár mesiacmi s plnou hlavou toho, že som niečo premeškala. Malú chvíľu, ktorá mohla zmeniť môj smer. Otáčala som sa do minulosti a prehodnocovala som svoj každý krok. Bol správny? Zachovala som sa dobre? Alebo ak by som urobila iné rozhodnutie, bola by som niekde inde? Vo svete, v ktorom mali všetky moje rovesníčky vlastné domy a manžela, som ja sedela doma sama, v prenajatom byte a túžila som sa pozrieť niekam inam. Snívala som o tom aké by to bolo keby.  Vlastne o to " keby " išlo najviac. Bolo všadeprítomné, cítila som ho každý deň a nevedela som sa ho zbaviť.

— Nenáhli sa ,  povedala mi kamarátka, ktorá práve predomnou dojčila. Uterák mala prehodený cez prsník, aby celý ten proces bol trochu intímny. Povedala to len tak, z ničoho nič.

— Nerozumiem, nechápavo som sa na ňu pozerala.

— Ja viem, že si myslíš, že ti niečo utieklo, ak si nezažila toľko koľko iné ženy v tvojom veku, ale pozri sa na ne. Notebook otočila ku mne a ukazovala mi naše spoločne známe. Všetky mali niečo spoločné, boli nešťastné lebo sa náhlili. Chceš skončiť takto?

Nechcela som skončiť takto, chcela som od života viac.
Chcela som sa neobzerať, ani príliš pozerať dopredu. Chcela som sa prestať hnevať na seba. Chcela som mať všetko vyvážené. Chcela som nájsť rovnováhu a prijať všetko. Zo zlého sa poučiť a na dobre nezabudnúť. Chcela som si vážiť seba. Chcela som sa sama sebe páčiť. Chcela som žiť v prítomnosti.  Lenže kto ma to naučí teraz, keď som už dávno zabudla, že som tak niekedy žila?

XXX

Začalo to behom po záhrade.Vonku pršalo, vlastne, lialo ako z krhly. My sme sa nahlas smiali a chytali dažďové kvapky. Ruky sme vystierali, chvíľu sme zastali a pozerali sme na nebo. Vôbec nám nevadilo, že sme celí premočení, že sa všetci schovávajú a že to budeme práve my, ktorí o pár dní budeme kýchať. Boli tu tie kvapky, ktoré sa malému Alexovi tak páčili, že som ich musela chytať tiež. Pozorovať malé dieťa, ktoré žije prítomnosťou je najkrajší moment, ktorý môžete zažiť. Dieťa nepozná minulosť a nezaujíma ho budúcnosť. Dieťa žije pre moment. Žije tu a teraz. Žije v prítomnosti.

Pomaličky ma Alex učil aké to je, keď som v danej chvíli, celou svojou dušou prítomná. A ja ho na oplátku učím hrať futbal. Objíme ma a ukáže mi, že sa nemám báť dávať najavo svoje pocity. Potichu zaspí v mojom náručí a ja si prídem silná, aby som ho mohlo chrániť pred zlým svetom. Čisté maličké duše, ktoré nás učia, čo sme zabudli. Opravia staré systémy našich duší, poumývajú, prikryjú nás keď nám je zima a nečakajú nič. Len, aby sme tu boli keď vstanú.

XXX

Zbieram kvety a nadšene robím kytice. Sedávam na balkóne do noci a pri malej lampe si čítam Malého princa.  Chodievam na výlety a zdolávam svoje hranice možností. Nespomínam a príliš neplánujem. Nemám dom, dieťa ani manžela. Akoby som ich aj mohla mať? Ešte sa musím toľko učiť, aby som mohla veľa dávať... A tak si užívam to ticho, ktoré ma naučil malý chlapec. To ticho, ktoré mi každý deň pripomína kto som...

Photo:https://www.deviantart.com/art/soar-152345864