Nebolo to tak vždy. Vlastne je to za posledné obdobie prvýkrát, čo sa takto cítim. Vyrovnane. Bez zmätkov a blúdnych kruhov. Začiatok bol ťažký, najťažší. Nevedela som, ako to ľudia robia keď tvrdia, že žijú teraz a tu bez otáčania sa do minulosti. Pripadali mi ako blázni, neverila som im, ale chcela som to zažiť. Oslavovala som narodeniny v kruhu priateľov, z ktorých takmer všetci tvorili pár, a ja som si prišla trochu osamotene. Pozrela som sa okolo seba a zistila som, že spoločnosť odomňa očakáva, že niekoho musím mať, aby som bola kompletná. Ľahla som si do postele a premýšľala som. Boja sa ma muži? Pôsobím až príliš, že ich nepotrebujem ? Alebo som až príliš náročná? V byte bola tma a ja som si prvýkrát priznala, že to, čo vysielam sa mi vracia späť ako bumerang.
xxx
Muž oproti mne bol uvoľnený, pozeral sa na mňa a opýtal sa ma, prečo nikoho nemám, keď som taká zaujímavá. Pobavene som sa zasmiala. Už som neprevrátila oči z klišé, ani nehľadala výhovorky. Odpila som sa z pohára a povedala som, že mám problém so vzťahmi. Muža oproti mne to zaujalo, dolial mi do pohára víno a počúval ma. A ja som pomaly, pomaličky bez akejkoľvek emócie, už úplne vyrovnaná, začala hovoriť o tom, že som kedysi dávno niekoho stratila. A tá strata poznačila všetky moje potencionálne vzťahy. Začala som sa brániť všetkým prejavom lásky, aby ma to neskôr nebolelo. Nechcela som žiadne straty a tak som radšej bola sama.
- Vieš, vysielam zo seba, že nikoho nepotrebujem a preto nikoho nemám. A keď už si niekoho pripustím, po čase sa začnem báť strát a tak ma opustí. Lebo cítí, že sa bojím a ja mu to nevyčítam. Ja viem, že je to preto, že som poznačená z detstva. Vieš koľko ľudí ma problémy so vzťahmi preto, že sa im v detstve niečo stalo?
Muž prikývol. Veľmi dobre to vedel. A potom sa ma opýtal : - Myslíš, že sa to dá zmeniť? A ja som vedela, že dá, keď si to sami pred sebou priznáme a prijmeme to ako pravdu. Takú, od ktorej nie je kam ujsť. Je tu, pokojne na nás pozerá a rozloží sa na tisíc drobných kusov len vtedy, keď sa jej nezľakneme.
XXX
Nebolo to zo dňa na deň. To vôbec. Myslím, že to takto ani nefunguje, ale viem, že som to veľmi chcela. To bol prvotný impluz k tomu, aby sa to vôbec stalo. Skrátka som nechala veci plynúť. Nech si idú svojim tempom, svojim prúdom. Všetko, čo ma ťažilo, som odhodila a zobrala som si len to, čo ma napĺňa, čo ma robí šťastnou. A potom prišiel ten pocit, že všetko dobré si ma nájde a ja tomu otvorím cestu. Všetky nevydarené vzťahy, ktoré som mala, sú len zrkadlom, ktoré som si nastavila. Boli to len skúšky, aby som si ako 28 - ročná priznala, že chyba nie je v nikom inom, len vo mne. V mojom nastavení, v mojich myšlienkach a len ja svoj postoj môžem zmeniť.
Milujem vôňu bytu i keď ma v ňom nič nečaká. Urobím si večeru a dám si pohár vína. Len tak obyčajne, sama. Bez pocitu samoty. Prečítam si knihu, zapálim si sviečku a vyvesím prádlo. A keď príde tma, prehodím cez seba perinu, usmejem sa a cítim sa obyčajne. Šťastne. Sama so sebou. Zvláštne, že si ten pocit treba odmakať úprimnosťou k sebe samej. Často tvrdo a otvorene. Otvárať staré rany a potom už s rozvahou pred nimi nezatvárať oči, ale prijať ich. Oni totiž prišli, aby nás naučili byť lepšími...
PHOTO : https://www.deviantart.com/art/Mixed-up-memories-142714604