Odpovede

Som si istá, že všetky odpovede prichádzajú vždy v ten správny čas. Neprichádzajú vtedy keď tápeme po tom, aby sa odhalili. Samé sa odhalia, keď sme na to pripravení, keď je správny čas, keď nám majú čosi ukázať..

Spadol na mňa môj denník. Doslova sa z poličky, kde mávam knihy, zrútil na moju hlavu. Bol maličký, hnedý a ja som naň už dávno zabudla. Spadol na mňa v taký čudný deň. Prišla som domov unavená z práce, na hlave som mala ďalšiu prácu z ktorej som sa tešila, ale zaberala mi veľa času. Chcela som si dokončiť povinnosti, byť s priateľmi, ale aj si nájsť svoj priestor. No a potom na mňa spadol ten denník. Otvorila som ho, strany boli ako nové a vôbec nevyzeral akoby mal skoro 12 rokov, len to písmo bolo viac kostrbaté ako teraz. Uvarila som si zázvorový čaj, prehodila cez seba deku a čítala som slová skoro 14 ročného dievčaťa, ktoré sa ničoho nebojí, ktoré je odvážne a má tie najväčšie sny na svete.

Milý denník.

........Chcela by som raz vynájsť nejaký vynález. Taký, ktorý by všetkých zachránil. Možno by som mohla aj zachraňovať ľudí alebo písať knihy. Ešte sa rozhodnem.

.......Už viem, čo je to láska. Dnes som ho stretla  a pozrel sa na mňa, ale nepozdravil. Asi nevie kto som.

.......Včera Linda ohovárala Sandru a pred ňou sa tvárila, že sú najlepšie kamošky.To by nemala robiť keď sú kamošky..

......Cez víkend sme boli s ockom na huby, spievali sme si a potom ma nastrašil lebo sa mi stratil v lese a ja som ho nevedela nájsť. On sa smial keď ma videl ako sa bojím. Potom som sa smiala i ja. Mám rada keď sa smejeme lebo to znamená, že sme šťastní.

Čítala som si skvosty, ktoré som prežívala. Smiala som sa, ale prišlo mi i mäkko a najmä som myslela na to, čo som si kedysi tak veľmi priala. Rásť, zachraňovať a najmä byť štastná. Keď má človek 14- rokov a v malom tele sa ukrýva ešte malá duša, nevie čo môže od života očakávať. Kam ho jeho cesta povedie, koho stretne, koho opustí, koho sklame a koho naplní. Ale všetko je tak krásne jednoduché. Všetko ťa v tom veku prekvapí, tešíš sa a necítiš žiadnu zodpovednosť za to, čo bude zajtra. Lebo dnes je dnes a zajtra je len cesta do neznáma. Môže ťa čakať len dobrodružstvo, chces spoznávať a túžiť. A tak som sedela v obývačke, pozerala sa na denník a napadlo ma : Kam sa schovalo to 14 - ročné dievča, ktoré chcelo zmeniť svet? Kam sa ukrylo to dievča, ktoré malo toľko odvahy? Dávno som ho nevidela, dávno je už dospelé a občas mi je za ním smutno... 

Bola nedeľa a my sme mali skočiť na rýchlu kávu. Tlačil ma termín, mala som odovzdávať posledné texty, ale povedala som si, že o hodinu som späť a dokončím to. Všetko sa to však zvrtlo keď prišiel kamarát s dobrou náladou a chuťou na drink. Tak sme s babami a kamošom sedeli, smiali sa a ja som úplne zabudla na hodinky a na termíny. O hodinu som dostala žalúdočnú nervozitu, že musím ísť domov. Mala som čas dokončiť veci aj zajtra, ale niečo vo mne mi hovorilo, že musím byť 100 % lebo v živote sa to potom vyplatí. M. mi povedala aby som nepreháňala, že veci dokončím neskôr. Nevedela som, čo robiť a tak som teda ostala. A večer bol úžasný, spontánny a ja som sa už dávno tak dobre necítila. Prišla som si ako pubertiačka, ale bolo mi tak fajn...Ale keď som prišla domov, zapla som spokojná počítač a nešla som spať, kým všetko nebolo tak ako som chcela..Čím je to, že si prídem iná? Zrelšia a dospelejšia? Čím to je, že chcem mať vo všetkom poriadok? Je to rokmi alebo len zodpovednosťou, ktorú som na seba zobrala?

Od 20 - tky hľadám odpovede na moje dobre položené otázky. Odpoveď pre mňa vždy znamená istotu, niečo čoho sa môžem chytiť, keď už nič nemám. Nikdy ju nenachádzam vtedy, keď ju hľadám. A zrazu mám pocit, že odpovede nám letia do životov vtedy, keď to najmenej čakáme. Spadnú Vám priamo na  hlavu aby ste nezabudli na vlastný priestor. Čas, ktorý si máte vyhradiť pre seba. Čas pri ktorom budete túžiťa snívať. Čas, ktorý Vám pripomenie, že to malé dievčatko drieme v každom z nás. Je odvážne, dokáže aj nemožné a je hrdé na to kým je..