NestratiŤ

Pred rokmi som sa zamilovala do muža, o ktorom som si myslela, že je úplne iný ako ja. Ja, malé hanblivé dievča, ktoré nemalo pomaly žiadne skúsenosti s mužmi, on tvrdohlavý chladný chlap, ktorý neustále chcel to, čo nemal. Celý život som sa mu snažila ukázať, že dobro existuje, že to dobro vidím v ňom, že sa mi páči presne taký aký je, že ho nechcem zmeniť, ale on nikdy nerozumel prečo to robím, prečo ostávam i keď by som dávno mala ísť a najmä prečo ostáva on sám. Po všetkých odchodoch a návratoch som sa samej seba už prestala pýtať, či je toto nejaká zvláštna ukážka toho, že nám na sebe záleží alebo sme si len zvykli. Popravde som celý čas túžila len aby ostal, aby odomňa neustále neutekal a ak áno, aby sa už nevracal. A najmä aby dal meno tomu, čo je medzi nami. Vedela som prečo ho mám rada a prečo ho považujem za férového muža, ale jeho neustále "neviem" ma doviedlo k pocitu, že som bola len náhrada za všetky ženy, s ktorými mu to nevyšlo. A tak som rezignovala.

Vedela som, že byť dobrý dievčaťom sa v tomto svete nevypláca a trochu som začala mať pocit, že po takomto dievčati ani muži netúžia. Muži túžia po ženách, ktoré nepremýšľajú veľa, vias sú spontánnejšie  a najmä neriešia. Nepatrila som do tejto kategórie a nepatrili do tejto kategórie moje kamarátky. Každá z nás túžila len po niekom, kto by nás mal rád preto, aké sme. Veľké gestá boli pre nás lacnými a pre tie malé by sme vedeli urobiť čokoľvek. Ale neustále tu boli tie ženy, pri ktorých sme sa cítili také maličké i napriek tomu, že sme vedeli, že je to spôsobené našou stratou sebavedomia. A ešte tí muži, ktorí sa ohŕňali tým, že chcú dobrú ženu a keď ju mali, nevedeli čo s ňou. AKo ju mať a pritom jej neublížiť?

Sedeli sme v kaviarni, oproti mne moja kamarátka, ktorá mi povedala:

- Ja to nechápem. Mne povedal, že som bola jediná, ktorú miloval a o pár mesiacov zistím, že sa vláči s najväčšími štetkami z mesta. Toľko pekných vecí sme spolu zažili a on ma vymení za neinteligentnú ženu, ktorá ani nevie,  kto bol Sládkovič a jediné o čo sa zaujíma je, koľko špirál jej treba kúpiť, aby mala dlhé mihalnice. Tento svet je chorý, fakt, - povedala jedným dychom a ja som na ňu pokorne pozerala a bola som vďačná za tie čisté duše, čo ostali, čo ešte sú...

Dlho som si myslela, že najväčšia strata, ktorú človek môže mať je tá, že niekoho stratíte. Niekoho komu ste obetovali časť života, odovzdali ste mu kus svojej duše a potom nechali ísť. Po všetkých sklamaniach, ktoré sa odohrávajú okolo mňa, som pochopila, že jediná najväčšia strata je, keď stratíte seba. Keď stratíte svoju hrdosť, dôstojnosť, svoju úctu kvôli niekomu inému. Keď sa začnete porovnávať so ženami, ktoré Vám nesiahajú po päty, keď nasilu v živote nechávate človeka, ktorý pri Vás nechce byť s naivnou predstavou, že sa niečo zmení, keď túžite presvedčiť niekoho, že za to stojíte.. Ak by ste si boli istí sami sebou, nepotrebujete nikoho presviedčať. Budete kráčať životom s otvorenou náručou, prijímať a zatvárať, milovať a túžiť, ale najmä ostanete čistou dušou v tomto skazenom svete..

Photo : https://www.deviantart.com/art/i-m-a-bad-luck-woman-75217404