KAMKOĽVEK

 

 

 

 

 

 

Pár dní pred Vianocami som zháňala darčeky a nadávala na to, že som si to nechávala na poslednú chvíľu. S plnými taškami som utekala v dave s ľuďmi a premýšľala som, či to všetko ešte stíham. Unavená a znechutená z celého predvianočného šialenstva, som zabalila darčeky a položila ich pod môj malý stromček. Vytiahla som koláč z rúry, upratala, zapálila som sviečky na stromčeku a čakala som na tú slávnu vianočnú atmosféru. Namiesto vianočnej atmosféry ma prekvapil telefonát: - Mareka zobrali do nemocnice, bolo mu v noci veľmi zle, krvácal. Ale nepovieme ešte nič mamke, dobre? - hovorila mi sestra do telefónu a ja som pocítila veľký strach. Nevedela som, čo sa vlastne stalo, aká je vážna situácia a tak keď sme sadali neskôr už všetci do auta, pozrela som sa na nebo a premýšľala som, kam sa to všetci tak bláznime, keďto podstatné máme pred sebou?! 

V januári som premýšľala nad tým, čo mi  tento  rok prinesie, čo sa v ňom nové naučím. Na chvíľu sa zdalo, že je to ten najhorší rok, aký mohol byť. Sklamala som sa v ňom tisíc krát a trochu sa zdalo, že som prestala veriť v seba.  V to aká som a kým som. Dobro sa neoplácalo dobrom a spravodlivosť sa zrazu stratila.  Dnes na jeho takmer konci, vidím všetko inak. Každé sklamanie malo opodstatnenie. Každá situácia mala skrytú pointu. Každý smútok mal dvojnásobný liek vo forme radosti. 

Zbavila som sa strachu z nových vecí a začala som ich očakávať. Nové pocity, emócie, zažitky a ľudí. Dala som im priestor, aby prišli, aby sa zdržali a aby odišli. Naučila som sa nechávať ľudí ísť a vážiť si tých, ktorí chcú ostať. Opustila som svoj starý byt a prestala som lipnúť na istotách. Bola som sama so sebou viac než inokedy, trochu som vyrástla a najmä som pochopila, že kamkoľvek pôjdem, pôjdem správne. 

Na Štedrý deň brata pustili. Sedeli sme pri večeri a ja som sa pozerala na jeho bledú a zoslabnutú tvár. Premýšľala som, že nikdy nič nie je náhoda. Opäť nám niekto tam hore, chcel niečo naznačiť. Dostala som tisíc darčekov, ale ani jeden nebol tak silný ako tento. Aby rodina bola pokope. Aby sme boli všetci spolu a nič nás nerozdelilo. Aby sme nikdy neprestali mať iné hodnoty, aby nám navždy ostali tie, ktoré nám boli zakorenené. A najmä, aby sme nezabudli na svoju dušu. Je to jediné bohastvo, ktoré máme. 

PHOTO : https://www.deviantart.com/art/GENESIS-3-492571209