Veci, čo máme

Stáli sme na konci mesta a pozorovali sme kolotoče, stáli ne nich dlhé rady. Ľudia výskali od šťastia, preháňali sa v rukách s balónmi, perníkovými srdiečkami a pármi o ktorých nikto ani netušil. Z mesta bolo cítiť všetky vône po klobáskach, pivku, po stretnutiach, na ktoré sa celý rok čakalo. Všetky vône leta, farby a odlesky sa stretli tento víkend. Sedeli sme pod altánkom a ľudia spomínali na minulé letá. S kým boli, čo robili, aké mali zážitky. Koho stretli a koho len stretnúť chceli. Koľko sa toho zmenilo a čo sa nezmenilo vôbec. Pri pive si vymieňali životné pravdy a keď sa deň ponoril do tmy, v svetle lámp, hľadali čo im ešte ostalo..

Tak som tam stála a premýšľala som nad tým, čo som robila minulý rok. Spomenula som si na J., na to ako sme obe sedeli na lavičke a ona mi po tom, čo mi  V. povedal, že" tak teda dievča len si choď",  povedala, že bude pohoda, že na rok sa z toho budeme smiať. Ach, ako som jej vtedy, pod nebom, neverila. Lebo aktuálne situácie si vyžadujú aktuálne opatrenia. Žiadne sa nekonali, o rok neskôr, som skoro zabudla, čo bolo minulého roku a trochu som sa pristihla pri tom, či je to normálne - takmer zabúdať. 

Keď stúpali hodiny, I. mi povedala, že presne pred rokom bola nešťastná. Lebo pred rokom, s tým najväčším medovníkom na svete,požiadala ona o ruku muža, ktorý ju odmietol. Teraz je všetko iné, je šťastná, má pocit pohody a nikdy sa úplne nezbláznila.   Smiala som sa lebo bolo štyri hodín ráno a rozhovory o tom prečo odišli časy, ktoré boli, sú vždy príčinou dlhého večera. 

Spomenula som si , ako sme vypúštali balóny. Bolo to vtedy, keď sa svetlá zapálili a komáre lietali okolo nich. Vypúšťal sme ich, naplnené ľuďmi v nich, s pocitmi, ktoré nám priniesli a potom sme na nich dlho hľadeli. O pár mesiacov sme veľmi chceli, aby sa ešte na chvíľu objavili.. To bolo pred rokmi, no a dnes..

Sme šťastné, že odleteli kam mali. Kolotoče, ľudia a medovníkmi, nám pripomenuli, že i tie najhoršie letá, sú tými najlepšími. Že všetko prejde a vôňa po medovníkoch,  odíde a opäť sa vynorí o rok. A my, budeme sedieť na tom istom mieste, s prázdnymi hlavami a zvláštnym pokojom v duši. Že všetko, čo sa zdržalo na chvíľu išlo a to ostatné je tu stále.