Pravdy

Nestíham. Väčšinou robím veci na poslednú chvílu, potom vediem boj s vetrom a životom o preteky, aby som dohnala zameškané. Patrí to ku mne, ako patrí ku mne ďalších x vecí, ktoré na sebe nenávidím, ale i milujem. Tak ako dnes ráno, keď som utekala v rannajších hodinách kúpiť niečo, čo nebude príliš klišé. NIečo iné ako kvety alebo čokoládu, keď už je ten Deň matiek. Vybrala som Ti skvelý darček, originálny a taký pri ktorom by si si povedala, božemôj Saša. Usmievala by si sa a potom by si ten môj darček vyložila niekde na poličke, aby si sa naňho s úsmevom pozerala, keď by Ti bolo smutno. Všetko to však dopadlo inak, pri pokladni som zistila, že nemám peňaženku a ten mladý pokladník na mňa pozeral trochu nervózne, keď som sa ho spýtala : Kde som si ju mohla nechať??? Pokrčil plecami a nahlas povedal : Ďalšíííí.  - A necháte mi to odložené, vrátim sa hneď ako ju nájdem. ,- spýtala som sa ho. - Nie slečna, nemôžeme nechávať odložený tovar.

- Ale dnes je Deň matiek, - povedala som unáhlene. Pokladník sa zamyslel a povedal : No a zajtra je pondelok.

V kabelke som našla pohodené 2 eurá za ktoré som Ti mala kúpiť niečo zmysluplné, niečo čo by symbolizovalo vďaku a lásku. A tak som bola príšerne neoriginálna a kúpila som Ti čokoládu. Áno viem, strašné klišé, ale bola z limitovanej edície a to úplne mení celú situáciu. :)
Keď som prišla domov a porozprávala som Ti prečo som nekúpila to, čo som pôvodne chcela a dala som Ti čokoládu len si sa smiala a povedala si mi, že to sa môže stať iba mne.

Tak málo Ti hovorím, že ťa ľúbim. Akoby to bola samozrejmosť, ktorú by si mala cítiť.  Lenže ja viem,že sa sama seba občas pýtaš, či si nám dala všetko, čo sme potrebovali. Či nám v živote niečo nechýbalo, či si nám vštepila všetko potrebné, aby sme v dospelosti dokázali fungovať. Aby sa z nás stali dobrí ľudia. Aby sme sa vedeli tešiť, plakať, ospravedlniť sa, ale i priznať si chyby. Aby sme vedeli byť ľudskí  a aby sme nikdy v tomto svete nestratili svoju dušu. Viem, že sa sama seba pýtaš, či si zvládla byť dobrou mamou, či si nám dala nežnosť a krehkosť do života, ale i silu a bojovnosť. Aby sme vytrvali, keď sú nad nami mračná, ale aby sme nikdy neprestali veriť.

Občas ma napadne sa Ťa spýtať, ako si to všetko zvládla. S tromi deťmi, i keď už dospelými, bez muža, ktorého si celý život tak veľmi milovala. Viem, že by si povedala, že si to zvládla len vďaka nám. Lebo sme teraz silný tím, no mňa občas tak veľmi mrzí, že rodinu som si začala vážiť viac, až keď som mala pocit, že bez ocka fungovať nikdy nebude.

Funguje, je silnejšia a my sme si navzájom opornými múrmi. 

Veľmi by som Ti chcela povedať ako veľmi si vážim to, že vidíš pravdu pravdúcu a miluješ nás i keď robíme tisíc zlých rozhodnutí. Keď si postavíme hlavu a ideme si za svojim a ty nás nezastavuješ, len dodáš, že je to naša cesta po ktorej môžeme rásť, ale i padať. Veľmi by som Ti chcela povedať, ako milujem keď sa smejeme na balkóne a ja Ti hovorím humorné story z môjho života, ako pijeme po práci kávu a ako rada Ťa pozorujem, keď robíš niečo z láskou. 

Dnes Ti to píšem, ide mi to viac, ako hovorené slová.

Tak mami, vďaka, že si ako tá čokoláda, ktorú som Ti dnes dala. Vďaka, že si z limitovanej edície. :)

A neplač :)