O tom ako sa pozeráme inak

Tak sme tam sedeli. Všetci. A pozerali sme na rovnakú situáciu. Bolo mi z toho trochu smiešne, Jane trochu nevoľno a Danovi úplne na figu. V momente keď som zbadala ako sa Jana šuchoce v kostole v lavici, som pochopila, že to je asi na prd pocit, keď sa pozerá na svoju sestru, ktorá si berie jej bývalého frajera. Dano, bol vážny ako vojaci. Veď bodaj by, keď si spomenul na svoju takmer ženu, ktorá mu tesne pred sobášom povedala, že asi s ním ani nechce byť. Dano nenávidí svadby a svoje spomienky na svoju takmer svadbu. Veď áno, to je pochopiteľné. Tak som tam teda sedela, pozerala som sa na nich, na obrad a smiala som sa. Lebo som si uvedomila, že všetci pozeráme na tú istú situáciu a u každého  vyvoláva niečo iné. 

Tak ako pred rokmi.Stáli sme na velikánskej lúke. Bolo leto, štípali nás komáre. Išli sme spolu obe, ja v ten ďeň maximálne unavená, vyčerpaná a najviac ufrflaná. Ona, s úsmevom na perách, hľadiaca vždy rovno. Hučala som na teplo, na komáre, na trávu, na život, na všetky katastrofy, ktoré katastrofami vôbec neboli. Keď sme boli v strede lúky, ona zastala, rozprestrela ruky a zatvorila oči. Nechápavo som sa na ňu pozerala čo robí, či jej náhodou nešibe. A tak mi vravela :

- Cítiš to?

- Čo mám cítiť? - pýtala som sa.

 - Ten pokoj. Sme tak ďaleko za mestom, okolo nás je len príroda a  ticho.

Obzrela som okolo a naozaj tam bolo. Ticho, pokoj a krása. Pozerali sme sa na ten istý svet a predsa som nevidela, čo mám pred očami. Stáli sme tam, na tej lúke a ja som si asi prvý krát povedala, že mám mať viac oči otvorené. 

Diana mi rozprávala o jej bývalej kamoške Viere, že je falošná, hrozná. Pestro o nej rozprávala lebo sa jej dostala pod kožu a potom jej ublížila. Poznala som Vieru, bola vždy tam kde som ju potrebovala, bola vždy sama sebou a nikdy sa na nič nehrala. A kým ona mi o nej hovorila aký je zlý človek, podľa mňa bola úžasná. Povedala som jej. 

- Myslím, že je užásna.

- Ako môžeš niečo také o nej povedať?

- Lebo si to myslím a nebudem meniť názor preto, že ty máš s ňou problém.

Diana sa vtedy urazila a keď otehotnela a jej vtedajší frajer ju vyhodil z bytu, ju Viera prichýlila..

Vždy sa niečo deje. Niečo dobré alebo zlé. A každý  z nás sa pozerá na danú situáciu inak. To je ako keď žena sa vráti z rande a myslí si , že muža vôbec nezaujala. A ten muž si v danej chvíli myslí, že je skvelá.  Prežívame tie isté situácie a občas nemáme otvorené oči. Namiesto toho,aby sme hľadali niečo pekné, vidíme len to zlé. Občas naše pohľady zatemňujú minulé okolnosti, no a niekedy máme oči len privreté.

Tak som dnes bola v prírode, sadla som si a v duchu som si povedala, že svet je predsa nádherný.. každý deň.