Bumerangy

Pamätám sa na to veľmi dobre. Mali sme asi deväť a do školskej jedálne sme chodili preto, že to bola jediná možnosť ako neostať hladnými. Rýchlo po skončení hodiny sme utekali postaviť sa do radu, aby sme si ohrievali miesta a nemohol nás nik predbehnúť. Učiteľky nás stále pozorovali a keď videli, že sme sa predbehli,zaradili nás na úplny koniec radu. Vraj preto, aby sme si zapamätali, že predbehovať sa nemá. Stáli sme v tom rade s M. a napadlo nás, že sa predbehneme lebo všetci to tak robili. jasné, že nás učiteľka chytila a my dvaja sme museli opakovane odstáť celý rad. Boli  sme nahnevaní, cítili sme sa nespravodlivo a tak M. veľavýznamne potiahol našu učiteľku za rukáv a spýtal sa jej: Pani učiteľka, ale  prečo ste len nás dali na koniec radu, ked všetci sa predbehujú ? Učiteľka chvíľu nevedela, čo povedať a tak sa usmiala a povedala : Lebo ako by to vyzeralo keby sa všetci predbehovali ??? M. to nedalo, nafučane sa tváril a spýtal sa ešte raz : Ale prečo?

Učiteľka pozrela na neho, potom na mňa  a povedala vetu dejín : Lebo všetko zlé sa Vám vráti a všetko dobré tiež. Preto ak sa nabudúce nebudete predbehovať, skôr budete mať, čo chcete.

Neviem, či sme vtedy tomu rozumeli, myslím, že skôr nie ako áno, ale viem, že sme sa potom už nepredbehovali a tajomstvo pochopenia bumerangov sme si nechali na neskôr. Keď príde čas na ich pochopenie.

XXX

 Bol piatok, keď ma napadlo, že je to tak.  Jedna moja známa sedela oproti mne a hovorila mi o ďalšom jej nevydarenom vzťahu. Hovorila, hovorila, ja som počúvala a keď analyzovala všetky svoje predošlé vzťahy, zistila, že má zlú karmu. Smiala som sa, že preháňa a ona mi úplne vážne povedala : Vieš, život je ako bumerang, keď niektoré veci neprekročíš, vždy sa budú vracať. Chtiac, nechtiac, ak keď ich úplne prekonáš, tak odídu.

Tak ma napadlo, že všetko je ako bumerang. Život, ľudia, príbehy. Vracia sa nám do života len to, čo sme nikdy neprekonali. Zažívame opakované situácie len preto, že sme nimi ešte úplne neprešli. Príbehy sa opakujú, lebo sme za nimi nikdy nedali bodku.  Ľudia sa k nám chovajú presne tak, ako sa my chováme k nim. I keď nám ublížia, vždy sa vrátia lebo majú voči nám dlhy. Duševné.. Chtiac = nechtiac. A možno je to naozaj tak, že ak má človek trpezlivosť, skôr dostane to čo si zaslúži, ako rýchlo dostane to, čo vlastne ani nechce.

V. mi minule povedal, že ho to nebaví, že zažíva stále to isté. Povedala som mu, aby niečo zmenil. Išiel na druhý deň ostrihať svoje dlhé vlasy. No, možno je to začiatok niečoho nového, keďže svoje vlasy miloval :)

Neviem, či existujé návod na zbavenie sa bumerangov. A či vôbec sa ich musíme zbaviť.  Možno jediným návodom je len ich prekonať, prežiť, neignorovať to prečo vôbec sú, ale pochopiť ich. S pochopením vždy príde niečo nové. A niečo nové nám ukáže aj to, že predbehovať sa netreba, vždy stojí za to vystáť si rad, tak ako sa má.. Lebo len tak sa dostaneme na správne miesta .