A čo by sa stalo, keby sme prestali veriť?
Hlboko som sa nadýchla a zosmutnela. Vtedy, keď sme sa s Kaťou vybrali bicyklovať a pri stánku s občerstvením stálo malé dievčatko s otcom. Držalo balón, silno a pevne a rozprávalo sa s niekým koho sme my nevideli. Otec nahnevane pozeral na dievčatko a povedal jej : Už sa prestaň správať ako blázon. Dievčatko sklopilo oči a tak povedalo : Ale Hugo je môj kamarát.
- Žiaden Hugo neexistuje a už prestaň veriť na takéto somariny.
- Ale on existuje. Ja v neho verím. , - povedalo a odišlo ku vode aj so svojím kamarátom, ktorý bol iba pre ňu, neviditeľný a predsa len jej.
Stáli sme tam, pri bicykloch a pozerala som sa na to malé dievča, ktoré si svoju vieru v Huga strážilo ako najviac vedelo. A tak som si zrazu spomenula na všetku vieru, ktorú som v živote mala.
A tak by ma napadlo, čo by sa stalo keby sme prestali veriť?
Tak ako vtedy pred šiestimi rokmi, keď sme stáli pred nemocnicou. Keď sa moja viera v Boha, v spravodlivosť a v čokoľvek iné otriasala v základoch. Bola som nahnevaná, sklamaná a zúfalá. Na pár rokov som prestala veriť na svetlé dni a na to, že život sa dá normálu..A vôbec, ako sa dá veriť na niečo dobré, keď dobré odišlo? Len tak, z dňa na deň, vo chvíli keď život bol tým bezprostrednejším na svete..
O pár rokov sme s Danielou pozerali na oblohu a ona si robila tehotenský test. So ženatým mužom, ktorého milovala. Daniela si pomyslela, že toto je snáď zlý sen, keď pozerala na pozitívny výsledok. Ženatý muž sa na ňu vykašľal v momente keď sa dozvedel, že je tehotná. A tak Daniela prestala veriť na lásku, na šťastie. Prestala veriť v čokoľvek pri čom mala pocit, že si to nezaslúži.
Vždy si na to spomeniem, keď okolo mňa, mi ľudia hovoria, že už nikdy nebudú ničomu veriť. Smejem sa a pýtam sa ich : - Dá sa to vôbec?
Sú dni, keď viera pripomína presýpacie hodiny. Mení sa, ako dni, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Mení sa s každou situáciou a s každým človekom, ktorý nám do života vstúpi. Ale i napriek tomu, vždy je záchranným kolesom v tých najbúrlivejších vodách..
A tak rozmýšľam, čo sa stane s dospelákmi, ktorí už prestali veriť na " Hugov" ? A vôbec, čo sa stane s deťmi, ktoré majú za rodičov týchto dospelákov? Stanú sa z nich chodiace stroje?